Andrej Kalinka
„O speve. O človeku. O odvahe.“

Spev je najintímnejšia ľudská činnosť. Myslím, že toto tvrdenie vás rovnako prekvapuje, ako aj nie… Možno je, možno nie je. Ale vnímame to tak. Máme totiž pocit, a nemá to žiadne racionálne zdôvodnenie, že spev prezrádza o nás všetko, aj to, čo o sebe nevieme alebo nechceme vedieť. Samozrejme to nie je pravda, ale niekde hlboko v nás ten pocit máme. Kto by bol ochotný zaspievať len tak na vyzvanie v akejkoľvek spoločnosti? Spievať súčasne chceme, aj sa bojíme. Hanbíme sa, vyhovárame. Na rodinných oslavách sa začne spievať, až keď alkohol rozpustí zábrany. Keď sa spieva vo väčšej skupine, na hokeji či v kostole, pridáme sa až vtedy, keď už spieva dostatočná väčšina a dostatočne nahlas, aby si nás nikto nevšimol. Keď príde na spev, tak skoro všetci herci a tanečníci na skúškach v divadle tvrdia to isté – nemám sluch, nemám hlas. Aj tí, ktorí s tým majú skúsenosti nespievajú len tak bez poznámok. Minimálne spomenú niečo o momentálnej indispozícii, nerozcvičení, snažia sa zavtipokovať alebo podobne. Dokonca je to pre niekoho tak nepríjemné, že ak by dostal na výber na javisku spievať alebo sa vyzliecť, tak si radšej vyberie to druhé. A vymysleli sme si aj tzv. spievanie v sprche, teda niečo, kde môžeme spievať bez strachu, akoby išlo o ilegálnu alebo nejakú hrubo nemorálnu činnosť.

Samozrejme tvrdenia o tom, že nemám sluch či hlas nie sú pravdivé. A to prakticky nikdy! Je absolútne ojedinelé, pohybuje sa to na úrovni promile, teda nedá sa to počítať ani v percentách, že má niekto skutočný fyziologický problém, ktorý mu naozaj zamedzuje rozoznávať výšku tónov a teda ich aj intonovať. Je mi jasné, že mnohí ste teraz začali uvažovať, že vy ste tie výnimky. To tiež poznám, ovládam všetky formy sebaobrany pri téme spevu.

Väčšinou však žiadny fyziologický problém nie je. Skutočnú prekážku máme postavenú inde, nie v sluchu alebo hlase. Ide o strachy a komplexy, ktoré sa zväčša vytvoria v detstve. A dokonca to nie sú strachy zo samotného spievania, to je iba prostriedok. Stačí malá nevhodná poznámka (väčšinou nechcená, neuvedomelá, teda nemyslená tak negatívne, ako sa chápe na druhej strane) od rodičov, učiteľov alebo kohokoľvek a človek je schopný už celý život nespievať. Lenže nejde o spev. S tým si zatvára aj iné veci. Dôležité, osobnostné. Niekedy nemusí byť ani poznámka, vytvárame si svoje obrany a fóbie a jedna z vecí, kde sa to hneď prejaví, aj keď to ešte na ničom inom nevidieť, je odmietavý postoj k spevu. Vlastne k hlasu a toho, čo hlas predstavuje. Ale to už dostávam tému ďalej.

V jeden deň mi 7-ročná neter hovorila, že nevie spievať a bolo vidno, že jej z toho začína rásť stena strachu a pocit hanby a 90-ročná stará mama mi spievala bez ohľadu na fyziologické obmedzenia hlasu, intonáciu či farbu (a bol to zážitok). Neter je na začiatku života, pred pár mesiacmi s tým nemala problém, lenže už chodí do školy a začína vnímať vzťahy, spoločnosť, zadeľovať si svoje miesto v nej a to sa odrazilo na takejto zdanlivo nepodstatnej veci. Samozrejme nevedome. Akoby mala pocit, že cez spev ju niekto bude posudzovať ako človeka a bude to niečo znamenať pre jej miesto v spoločnosti. A to ani nevie posúdiť intonáciu, farbu, rytmus, pokiaľ by neboli úplne mimo, prosto v podstate nevie, čo by si mala všímať, ak by chcela povedať, či vie alebo nevie spievať. Ale už to má v sebe ako nevedomú, emocionálnu, sociálnu, iracionálnu obavu. Stará mama naopak. Už nepotrebuje nikoho presviedčať a riešiť, čo si kto pomyslí a tak spieva, hoci aj z ničoho nič uprostred rozhovoru. Akoby práve spevom ukazovala (opäť nevedome) svoj životný pocit, nadhľad nad spoločenskými predpokladmi etc.

Pri speve sa nám dokonca akoby podsúva názor o morálke, inteligencii či iných vlastnostiach a schopnostiach toho, kto spieva. Opäť to nie je pravda, spev o ničom takom v skutočnosti nevypovedá. (Ak ste čítali Kamaráta Jašeka, tak si spomeniete na Chrchliaka a jeho spev, ktorým všetkých obmäkčil, hoci vedeli, že je s prepáčením sviňa.)

Nenašiel som vysvetlenia, teórie, hypotézy, v psychológii či antropológii, ktoré by toto všetko ozrejmovali. Ak, tak iba hypotézy čiastočné alebo veľmi diskutabilné. Jedna napríklad hovorí o speve ako o nástroji sociálneho groomingu, ktorý súvisí s evolučným vývojom (niečo ako vyšší stupeň ískania pri opiciach), ale to je samozrejme len hypotéza, ktorá sa snaží pomenovať funkciu hlasu v spoločnosti, vznik jazyka a nejako tam zahrnúť aj spev. Určite na tom niečo je, ale rozhodne to nie je vyčerpávajúca a dostatočná odpoveď. Samozrejme jedna hypotéza nevie a nemôže odpovedať na množstvo rôznorodých otázok.

Mohol by som o tom všetkom písať ešte veľa, a raz možno napíšem a zozbieram nielen svoje skúsenosti a urobím nejakú neučebnicu spevu (mimochodom to, že sa zo spievania často robí niečo elitárske, oficiálne a normované, čo o.i. musíte bezpodmienečne študovať, aby ste si mohli zaspievať hoci v tej kúpeľni, vytvára ďalšie nezmyselné strachy), ale teraz už iba krátko o tom, prečo o tom vôbec píšem.

Spev je úžasná možnosť seba spoznať a dokonca si vyriešiť či vyliečiť veci, ku ktorým sa inak dostať nevieme či bojíme. Spev (vaše spievanie, nie iba počúvanie) vám vstúpi do najužších chodieb vašej osobnosti a umožní vám si v sebe upratovať a otvárať zamknuté miestnosti. Skúste to. Skúste spievať. Najprv pre seba. Urobte si z toho radosť, nekritizujte sa, neposudzujte sa. Užívajte si ten proces zápasu so sebou. Proces odvahy. Skúste si napríklad predstaviť, že práve spievate ostatným a všimnite si, ako vám tá predstava odrazu všetko zmení. A choďte cez to. Uvidíte tú radosť! Potom si nájdite niekoho, komu dôverujete a viete, že nebude mať zbytočné poznámky a s ktorým(i) si môžete úplne voľne a z plnej sily zaspievať. Alebo aj zakričať, aj to je dôležitá fáza. Sľubujem, že vám to prinesie niečo, čo si zatiaľ neviete ani predstaviť, hoci chcete.

Veľa sa o tom nehovorí. Spev sa hneď klasifikuje ako nástroj pre spevákov, ako nejaký klub, ktorý je iba pre vyvolených. To je blud! Je to dôležité a preto o tom píšem. Spev je najprirodzenejší ľudský prejav, ktorý ma nedohľadateľne hlbokú históriu a vnútorné prepojenia so všetkým, čo v sebe máme. Nebojte sa ho, nevzdávajte sa ho, hľadajte cestu, ako ho používať, oživiť, ako ho urobiť nebojácnou súčasťou svojho života. Uvidíte, že tým získate naozaj veľa. Získate dôležitú časť seba!

P.S. Čoskoro napíšem niečo o rytme. To je rovnako krásna a zmytologizovaná téma, s ktorou žijeme celý náš život, od prvej do poslednej chvíle…

Andrej Kalinka

Začínal v roku 1993 ako hudobník v undergroundových a jazzových skupinách. Postupne prešiel k štúdiu klasickej hudby /dirigovanie a kompozícia/. Od roku 1996 začal spolupracovať s rôznymi divadelnými a hudobnými telesami, najprv ako skladateľ, neskôr aj ako libretista a napokon ako režisér. Mal možnosť prejsť širokým spektrom divadelných, hudobných a tanečných žánrov – činohra, bábkové divadlo, súčasný tanec, ľudový tanec/divadlo/hudba, opera, spolupráce s galériami, hudobnými telesami, umeleckými školami ako pedagóg atď. Spolupracoval s viac ako 30 umeleckými telesami a podieľal sa na vzniku vyše 70 diel.

Od roku 2006 začal hľadať a vytvárať svoj vlastný umelecký jazyk a v roku 2011 spolu s Ivanom Martinkom, Jurajom Poliakom a Michalom Mikulášom založili umeleckú skupinu HONEY AND DUST. Ako libretista, skladateľ, výtvarník, performer a režisér dnes tvorí diela, pri ktorých vyhľadáva stále nových performerov z rozličných krajín. Ich špecifické skúsenosti, aspekty pováh a kultúrnych kontextov, ich herecké, hudobné alebo pohybové techniky považuje za základnú súčasť svojho umeleckého jazyka, ktorý je možné označiť ako komplementárne umenie. Komplementárne umenie je umelecký jazyk a nová pracovná metóda, ktorú Andrej rozvíja spolu s Milanom Kozánkom. Na otázku, aké je jeho povolanie, zvykne odpovedať – „Myslím, že najpravdivejšie je povedať, že som sochár. Pochopiteľne nehovorím o remesle, ale podstate.“

Jeho tvorba bola uvedená v rozličných krajinách – Thajsko, Rusko, Poľsko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko etc., kde získal aj viacero ocenení /na festivale Nová dráma, Dosky – hlavná slovenská divadelná cena, na festivale PIF, na festivale HARMONY WORLD PUPPET CARNIVAL a iné/.